Huby ako rozkladači
Vedeli ste, že to, čo hubári zbierajú, v skutočnosti nie je huba? Je to iba jej časť, ktorá vykukuje nad zemou, a odborne sa nazýva plodnica. Sama huba sa skrýva pod zemou v podhubí, ktoré si môžete predstaviť ako veľmi hustú sieť pavučinových vlákien. Tá predstavuje skoro 99 percent organizmu huby. Napokon väčšina druhov húb, ktorých je na svete asi 6,28 milióna, je schovaná úplne pod zemou, kde plní hneď niekoľko – pre správne fungujúci ekosystém – kľúčových funkcií. Jednou z nich je rozkladanie.
Huby sú spolu s baktériami jedinými organizmami, ktoré dokážu organickú hmotu rozkladať späť na jednoduché zlúčeniny. Zaisťujú, aby to, čo v prírode „doslúžilo“, bolo bezo zvyšku znovu využité. Mnohé druhy húb teda rozkladajú drevo, kôru alebo listy.
Symbiotické huby
Možno si ešte zo školských lavíc pamätáte to tajomné slovíčko „mykorhíza“. Skrýva sa pod ním symbiotický – teda obojstranne prospešný – vzťah húb a rastlín. Huba rastie na koreňoch rastliny a dodáva jej živiny dôležité pre rast, ktoré by rastlina inak sama nezískala, napríklad fosfor. Okrem toho jej pomáha aj so získavaním vody alebo s odolnosťou proti škodcom. Huba si na oplátku od rastliny berie uhlík, ktorý vzniká pri fotosyntéze, čo je proces, ktorý ovláda iba rastlina.
Z tohto symbiotického vzťahu čerpajú aj záhradkári, ktorí mykorhízne huby využívajú pri pestovaní v okrasnej záhrade, ovocinárstve, pri pestovaní bio zeleniny alebo pri zakladaní trávnikov.
Huby ako dekarbonizátori
Sú to práve mykorhízne huby, ktoré majú životne dôležitú úlohu inžinierov ekosystémov. Tvoria základ potravinových sietí, ktoré podporujú väčšinu života na Zemi, a ako sa nedávno ukázalo, hrajú aj prím v absorbovaní uhlíkových emisií. Podľa odbornej štúdie tieto neviditeľné huby prostredníctvom rastlín ročne pohltia asi 13,12 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2e). Čo je množstvo, ktoré zodpovedá asi 36 percentám globálnych emisií fosílnych palív za celý rok.
Huby ako jedlo
Zbieranie húb má na našom území dlhú tradíciu, ich znalosť je na vysokej úrovni, keďže sa vedomosti posúvajú z generácie na generáciu. Medzi najvyhľadávanejšie druhy patria dubáky, kozáky, kuriatka, rýdziky či bedle.
Buďte však opatrní - na Slovensku podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázané zbierať huby a iné lesné plody a rastliny v územiach s tretím až piatym stupňom ochrany. Zber lesných plodov v národných parkoch je tak obmedzený. Žiadne iné obmedzenia u nás nie sú. Ale napríklad v Rakúsku smiete počas jednej návštevy lesa nazbierať najviac dva kilogramy húb, v Holandsku môžete dokonca skončiť vo väzení – hubárčenie mimo vlastných pozemkov sa tam berie ako pytliactvo a je zakázané.
Opatrnosť je na mieste aj pri následnej konzumácii. Ročne na Slovensku dochádza v priemere asi k 100 až 120 prípadom priotrávenia hubami. Najnebezpečnejšou hubou je u nás muchotrávka zelená, pretože si ju ľahko pomýlite s bedľou. Je tiež veľmi chutná, takže pri konzumácii nevzniká podozrenie, že sme sa pomýlili. Otrava hubami je zákerná v tom, že príznaky nastupujú pomerne neskoro a to po šiestich, 12 alebo 24 hodinách a môžu trvať dva až tri dni. Pri spozorovaní nevoľnosti je potrebné vyhľadať lekára.
Hubou, o ktorej sa dá bez preháňania povedať, že je nad zlato, je hľuzovka. Cena za kilogram tejto v gastronómii dopytovanej suroviny sa môže vyšplhať až na rekordných 8 tisíc Eur za kilogram. Vôbec najdrahšia hľuzovka sa našla v roku 2007 - vážila poldruha kilogramu a vydražila sa za rekordných 335 tisíc Eur.
