Trochu histórie
Všeobecne je za vynálezcu bicykla považovaný Nemec Karl Friedrich Drais von Sauerbronn, ktorý si ho ako prvý nechal v roku 1818 patentovať. Prvý „behací stroj“ alebo „drezína“ mal dve kolesá, žiadne pedále, a jazdec sa odrážal nohami od zeme.
Evolučným nástupcom „drezíny“ sa v 60. rokoch 19. storočia stal velocipéd, ktorý si na našom území kvôli nepohodlným jazdným vlastnostiam vyslúžil príhodné označenie „kostitras“. Nepohodlná jazda bola spôsobená pevnými kovovými kolesami.
Čoskoro potom sa na cykloscéne objavil takzvaný vysoký bicykel, ktorý sa vyznačoval veľkým predným kolesom a oveľa menším zadným kolesom. Veľké predné koleso síce umožňovalo rýchlejšiu jazdu než predchádzajúca konštrukcia, ale vyžadovalo väčšiu dávku odvahy pri nasadaní a zosadnutí. Celkom bežne tak aj vďaka absencii bŕzd dochádzalo k pádom, ktoré kvôli vysokému ťažisku bicykla často viedli k vážnym zraneniam.
Prvým skutočne praktickým a populárnym modelom bicykla sa na konci 19. storočia stal takzvaný bezpečnostný bicykel, ktorý mal obe kolesá už rovnako veľké. Tento dizajn sa stal základom moderného bicykla, aký poznáme dnes.
Trend elektrobicyklov
Za posledných pätnásť rokov sa výrazne zvýšil počet majiteľov elektrobicyklov. Tí si ho kupujú najčastejšie preto, aby si uľahčili cestu do kopcov či na dlhšie vzdialenosti. E-biky dokážu ísť rýchlosťou až 45 kilometrov za hodinu – hoci maximálna povolená rýchlosť elektrobicyklov v Európe je 25 kilometrov za hodinu – a ten najlepšie vybavený na jedno nabitie prejde aj viac ako 120 kilometrov. V priemerne každý tretí predaný bicykel disponuje elektrickým pohonom.
Najviac sa e-biky tešia obľube v Číne, kde sú vďaka rozdielnej batériovej technológii cenovo dostupnejšie ako na európskych trhoch alebo v USA. V tesnom závese nasleduje západná Európa – Nemecko, Francúzsko či Holandsko.
Na úspechu elektrobicyklov sa možno dosť podieľa aj usporiadanie európskych miest – zatiaľ čo americké mestá sú často rozľahlé, európske mestá sú kompaktné a oveľa lepšie sa po nich jazdí na bicykli.
Cyklistické „naj“
Najznámejšie cyklistické preteky, Tour de France, boli prvýkrát usporiadané v roku 1903. Trvajú tri týždne a ich dĺžka sa každý rok mierne líši. Spravidla má závod však okolo 3 500 kilometrov a najčastejšie býva rozdelený do 21 etáp.
Najvyššia rýchlosť dosiahnutá na bicykli na rovine bez asistencie vetra je takmer 134 kilometrov za hodinu. V roku 2016 sa to podarilo dosiahnuť kanadskému inžinierovi Toddovi Reichertovi na špeciálne upravenom aerodynamickom bicykli.
Najdrahší bicykel na svete je Trek Butterfly Madone, ktorý bol ako súčasť charitatívnej aukcie v roku 2009 predaný za 500 tisíc dolárov. Navrhol ho britský umelec Damien Hirst ako poctu známemu cyklistovi Lanciu Armstrongovi a jeho nadácii Livestrong. Bicykel vzbudil kontroverziu kvôli použitiu skutočných motýlích krídiel, čo rozpútalo diskusiu o etike v umení. Výťažok z predaja bicykla bol venovaný na podporu boja proti rakovine.
Za najviac „cyklofriendly“ mestá na svete sú považované holandský Utrecht, nemecký Münster a belgické Antverpy.
Cyklistickí nadšenci sú aj v radoch spoločnosti MetLife. Tento rok sa ich niekoľko zapojilo do českého projektu Na bicykli deťom, ktorý získava finančné prostriedky na podporu onkologicky chorých detí.
